Odškodnenie pri dopravných nehodách a usmrtení

7 rýchlych právnych rád o odškodnení pri dopravných nehodách a usmrtení

1. Dopravných nehôd žiaľ pribúda. Kým v mnohých prípadoch ide o menej závažné nehody, ktorých následkom je „len“ škoda na motorovom vozidle, v iných prípadoch sú následky závažnejšie až fatálne. Preto je namieste otázka, či poškodení vedia, aké majú nároky, ak v dôsledku dopravnej nehody dôjde k ich zraneniu alebo k usmrteniu ich blízkej osoby.
2. Zo zákona musí byť každé motorové vozidlo poistené povinným zmluvným poistením, ktoré je určené práve na náhradu škôd, ktoré utrpí iná osoba v dôsledku dopravnej nehody či už na majetku alebo na zdraví. Ak teda dopravnou nehodou spôsobíte inému škodu, poisťovňa ju za Vás nahradí poškodenému. Z toto poistenia sa zo zákona uhrádza najmä škoda na zdraví, náklady pri usmrtení, škoda na veciach, ale napr. aj ušlý zisk. Povinné zmluvné poistenie sa však nevzťahuje na škody, ktoré utrpí priamo poistený.
3. Čo však v prípade, ak následkom dopravnej nehody dôjde k usmrteniu? Zákon vyslovene priznáva nárok iba na náhradu nákladov pri usmrtení. Avšak je potrebné myslieť aj na to, že táto osoba mohla byť napr. živiteľom rodiny, mohli po nej ostať nezaopatrené deti, dlhy a podobne. Napriek tomu, že zo zákona explicitne táto možnosť nevyplýva, v praxi je možné žiadať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Poisťovne stále odmietajú dobrovoľne uhrádzať túto nemajetkovú ujmu pozostalým z povinného zmluvného poistenia a o jej náhrade tak musia rozhodovať súdy.
4. Pre pozostalých to teda znamená, že tento nárok si musia uplatniť v konaní pred súdom. V prípade, ak dôjde k smrteľnej dopravnej nehode, je začaté trestné stíhanie. Pozostalí ako poškodení majú možnosť uplatniť si svoj nárok aj v trestnom konaní, avšak trestné súdy v praxi výnimočne priznávajú náhradu škody poškodeným a v prevažnej väčšine ich odkážu, aby si svoj nárok uplatnili v civilnom konaní. Možnosťou je uplatniť si svoj nárok tak v trestnom konaní a zároveň aj v civilnom konaní a požiadať súd, aby civilné konanie prerušil, kým nebude trestné konanie právoplatne skončené. Táto možnosť je vhodná aj z hľadiska zabránenia, aby nedošlo k uplynutiu premlčacej doby.
5. V praxi došlo k výraznému posunu v rozhodovaní súdov o tejto otázke a aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane potvrdili, že poisťovne majú uhrádzať z povinného zmluvného poistenia aj náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli pozostalí stratou blízkej osoby. Samozrejme, vždy ide o posúdenie konkrétneho prípadu a aj výška priznanej náhrady sa líši prípad od prípadu. Vo väčšine však súdy priznávajú náhradu v niekoľko tisíc až desiatok tisíc Eur.
6. Podľa zákona o súdnych poplatkoch je od súdneho poplatku oslobodený žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom, a teda podanie takejto žaloby je oslobodené aj od povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
7. Vzhľadom na nejednoznačnosť právnej úpravy a rozdielnosť rozhodovacej praxe by bolo vhodné túto otázku legislatívne upraviť. Aj keď poskytnutá náhrada nemôže navrátiť blízku osobu, môže a má slúžiť ako peňažná pomoc pozostalým a zároveň ako forma vyjadrenia určitého spoločenského súcitu s pozostalými.