Ukončenie práce

7 rýchlych právnych rád o ukončení práce

1. Zákonník práve upravuje viaceré spôsoby ukončenia pracovného pomeru. Najčastejšími sú dohoda, výpoveď, okamžité skončenie. Samozrejme Zákonník práce upravuje aj podmienky skončenia pri pracovnom pomere na dobu určitú a v skúšobnej dobe. Výpovedi sa venujeme v samostatnom príspevku.
2. Okamžite skončiť pracovný pomer je možné tak zo strany zamestnávateľa, ako aj zo strany zamestnanca. Pre platné skončenie pracovného pomeru však musia byť splnené viaceré podmienky: okamžite skončiť pracovný pomer je možné iba zo zákonných dôvodov a dôvod musí byť jasne uvedený, vyžaduje sa písomná forma a v zákonnej lehote musí byť okamžité skončenie doručené druhej strane.
3. V prípade dohody o skončení pracovného pomeru je potrebná písomná forma a v zákonom stanovených prípadoch aj uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru.
4. Ak bol pracovný pomer uzavretý na dobu určitú, skončí sa uplynutím tejto doby, pokiaľ nedôjde k jeho zmene na pracovný pomer na neurčitý čas alebo ak nedôjde k jeho skončeniu iným spôsobom.
5. V skúšobnej dobe je možné ukončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Oznámenie má byť druhej strane doručené aspoň 3 dni pred dňom, kedy má pracovný pomer skončiť. Zákon upravuje určité obmedzenia pre zamestnávateľa vo vzťahu k tehotnej zamestnankyni, matke do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacej žene a mužovi na otcovskej dovolenke.
6. Ak sa zamestnávateľ alebo zamestnanec domnieva, že pracovný pomer nebol skončený platne, môže sa obrátiť na súd v lehote 2 mesiacov odo dňa , keď mal pracovný pomer skončiť. V prípade, ak sa ocitnete či už ako zamestnávateľ alebo zamestnanec v takejto situácii, odporúčame vyhľadať pomoc advokáta, ktorý Vám poradí nielen s podaním žaloby ale aj s ďalšími nárokmi, ktoré Vám Zákonník práce priznáva pri neplatne skončenom pracovnom pomere.
7. Skončenie pracovného pomeru môže byť spojené aj s nárokom na odstupné alebo odchodné. Zamestnancovi vznikne nárok na odstupné iba v niektorých prípadoch skončenia pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Zamestnanec nemá nárok na odstupné, ak on sám podá výpoveď, bez ohľadu na to, ako dlho trval jeho pracovný pomer u zamestnávateľa. Na druhej strane zamestnávateľ mu môže poskytnúť odstupné aj v iných ako zákonom stanovených prípadoch. Odchodné patrí zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončil pracovný pomer inak ako okamžite a ktorý spĺňa podmienky na priznanie starobného alebo invalidného dôchodku.